philosophos

Dňa 9.11. si od roku 2002 pripomíname svetový deň slobody. Tento deň vyhlásil americký prezident George W. Bush, a nevybral si ho náhodou.

Práve 9.11 sa začalo ikonické búranie Berlínskeho múru. A, čo ďalej? Zbúrali sme múr. Hurá máme slobodu? Porazili sme komunistov na úrovni geopolitického boja. Hurá máme slobodu? Čo, že to vlastne máme ? Slobodu ?

Narábame s týmto pojmom tak neuvážene, že ho v skutočnosti vyprázdňujeme a stáva sa z neho bezduchá a beztvará idea, ktora sa vznáša v priestore. Niektorý ju glorifikujú, iný ju kritizujú, ďalší ju chápu kriticky. A tak sa tu nad nami vznáša, pričom si ju sem tam niekto uchmatne a začne hlava nehlava mlátiť iného práve poukázaním na SVOJU SLOBODU. A tak sa sloboda, ako taká ďalej vznáša v priestore, avšak čím ďalej viac ubitá, ofačovaná a všade samá modrina. Posledné roky jej určite kondíciu nezlepšili, práve naopak.

Takže, čo to dnes oslavujeme ? Omlátený konštrukt, ktorí v skutočnosti nevieme, čo znamená a v akej miere sa ešte dá chápať ako on sám ? Je taktiež zaujímavé, že svetový deň slobody vyhlásil americký prezident George W. Bush. Ten pán Bush, ktorého reakcia na útok na „dvojičky“ bola obsadenie Afganistanu a nastolenie slobody. Akej slobody ? Tej Americkej ? Slobody ropy a neokolonializmu!

V ranných správach na TV JOJ zasa dnešný deň charakterizovali ako deň, kedy „Bol porazený komunistický útlak, taktiež je tento deň oslavou víťazstva nad komunizmom, oslavou sily, slobody a demokracie, oslavou ľudských práv, slobôd a ľudskej dôstojnosti. Ak tomu, teda správne rozumiem tak tým, že sme porazili komunistov sme dosiahli slobodu na celom svete. Hurá radujme sa Halleluja! Podobným výrokom bola sloboda zdiskreditovaná na pojem, ktorý predpokladá a pomenúva stav, v ktorom je absencia komunizmu. To sme tej slobode dali!

Predpoklad, že ak zničíme komunizmus dosiahneme slobodu sa javí ako stále viac chybný. Môžeme slobodne voliť. Ale len strany, ktoré majú prostriedky na to, aby sa na volebné hárky dostali a ešte sa sťažujeme na všade prítomnú oligarchiu. Slobodné voľby! Máme slobodného média. Dôvera ľudí v média však nie je boh vie aká veľká, keďže „objektívnosť“ médií sa vraj dá kúpiť. Sloboda tlače! Človek má dokonca slobodu byť prepustený z práce a žiť z úbohého minima, ktoré často nepostačuje ani na zabezpečenie základných životných potrieb. Dokonca máme aj slobodu pohybu a už nemusíme chodiť len na dovolenky do „Juhoslávie“. Môžeme ísť aj do “ centra svetového kapitalizmu a imperializmu“ V New Yorku.

Je však smutné, že mnoho ľudí aj dnes v 21. storočí rieši základné existenčné problémy aj v „civilizovanom a vyspelom západnom svete“. Ich sloboda cestovania im je úplne zbytočná. Biedu Európskeho ľudu z minulosti sme presunuli do krajín Ázie a Afriky, za účelom lacnej pracovnej sily a európsky ľudia žijú v krásnej a hrejivej predstave, že celý svet sa má rovnako dobre a zbierka štuplíkov alebo tričiek pre chudobné deti spasí svet. Och tá úžasná sloboda!

Nešermujme slobodou, ako by to bolo nescudzitelné právo, ktoré, ak je deklarované všetkým, tak ho aj všetci skutočne majú možnosť uplatňovať. Nepoužívajme slobodu, ako nejaký abstraktný pojem, ktorý úplne vyprázdňuje obsah tohoto pojmu. Hovorme o konkrétnych slobodách a o tom či majú všetci tieto slobody aj možnosť uplatňovať a nie len niekde v priestore vnímať, že existujú. Hovorme aj o zodpovednosti a nezneužívajme slobodu na ospravedlňovanie valnej väčšiny našich skutkov. V konečnom dôsledku sme za tieto skutky aj zodpovední. Preto hovorme v súvislosti so slobodou aj o zodpovednosti.

Pekný svetový deň slobody – a zodpovednosti prajem !